(Ne)šťastný mozog

Predstavte si dve situácie, ktoré sa odohrali v jeden deň a sú približne rovnakej emočnej intenzity - jedna „pozitívna“ (v zmysle príjemná) a druhá „negatívna“ (nepríjemná). Pozitívna skúsenosť sa začne v supermarkete: prejdete pokladňou a keď sa s rukami plnými tašiek blížite k východu a neviete otvoriť dvere, objaví sa ochotný okoloidúci, ktorý vám dvere otvorí a podrží – ide o drobný, priateľský akt, ktorý považujete za príjemný.  Krátko na to vás niekto počas šoférovania domov nečakane predbehne a zaradí sa do tesného priestoru medzi vás a auto, ktoré bolo pôvodne pred vami. Musíte náhle brzdiť – ak by ste reagovali oneskorene, mohlo dôjsť k nehode. Tiež je to „drobnosť“, ale tentokrát nepríjemná. Keď prídete domov, o ktorej situácii budete chcieť rodine povedať? S väčšou pravdepodobnosťou sa budete chcieť posťažovať na bezohľadného vodiča a nie pochváliť milého okoloidúceho v supermarkete.

Túto (dobre mienenú) predpojatosť nám darovala príroda – byť ostražitý voči nebezpečenstvu a dobre si pamätať nepríjemné skúsenosti aby sme sa nebezpečenstvu v budúcnosti vyhli, je v zmysle prežitia dôležitejšie, ako mať vždy na pamäti príjemné skúsenosti. Keďže sme to, čo nás mohlo potenciálne zabiť dokázali rýchlo a efektívne rozoznať, dokázali sme sa ochrániť a prežiť. Táto pohotovosť voči nepríjemným skúsenostiam dávala zmysel počas nebezpečných čias a dáva zmysel aj dnes – napríklad, keď idete v noci sami ulicou a ste ostražití, keď v práci predvídate a predchádzate chybám; pomáha prežiť aj vojakovi v drsných podmienkach bojových zón (ale aj dieťaťu vyrastajúcemu v rodine, kde situácia pripomína bojovú zónu).

V dnešnom svete vedie toto negatívne skreslenie k tomu, že:

1.     si s väčšou pravdepodobnosťou pamätáme nepríjemné skúsenosti, ako príjemné,

2.     sa s väčšou pravdepodobnosťou sústredíme na negatívnu spätnú väzbu ako na pozitívnu,

3.     s väčšou pravdepodobnosťou interpretujeme neutrálne situácie ako negatívne,

4.     sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa u nás vyvinú psychické problémy.

Celkovo táto predpojatosť vytvára množstvo zbytočného stresu, obáv a hnevu, zbytočné pocity zranenia, neadekvátnosti alebo konflikty. Vytvára akúsi prekážku, ktorá brzdí uzdravenie a rast. Je pochopiteľné, ak si budete myslieť,  že riešením bude takzvané pozitívne myslenie. Ja osobne v „pozitívne myslenie“ neverím – verím v realistické myslenie a vnímanie celej mozaiky reality a vlastnej skúsenosti (aj napriek tomu, že ľudský mozog je naklonený vnímať negatívne a prehliadať pozitívne).

Aké je teda riešenie? Akákoľvek mentálna aktivita vyžaduje aktivitu nervových buniek – a opakovaná mentálna aktivita vedie k opakovanej aktivite nervových buniek, ktoré si postupne vytvárajú bohaté spojenia, cestičky, ktorými medzi sebou komunikujú a podmieňujú v mozgu zmeny v jeho štruktúre a aj funkcii. Je to, ako keď sa spustíte na saniach po čerstvo zasneženom kopci – pri prvom spustení máte veľa možností, akým smerom sa spustiť, zmeniť trasu atď. Avšak, ak sa spustíte z toho istého miesta a tým istým smerom druhý-, tretíkrát, sane v snehu vyjazdia dráhu – jazda po nej bude rýchla a stereotypná, smer bude prakticky nemenný, jediný dostupný. Podobne náš mozog vytvára rôzne návyky, tendencie (napríklad byť sebakritický), ktoré sa stávajú stereotypnými. Kedysi dávali zmysel, ale dnes môžu byť ako brnenie, ktoré nám bráni spontánne sa pohybovať. Našťastie, náš mozog je plastický – schopný meniť sa v závislosti od skúseností, ktorým je vystavený.

Čo môžete robiť inak?

1.     Ak sa vám dejú nepríjemné, zraňujúce, bolestivé veci – nebojujte s nimi (keď bojujete, bolestivé je ešte bolestivejšie). Skúste im trochu ustúpiť, vytvoriť im priestor, uvedomovať si ich. Urobte si odstup od scenára, ktorý sa odohráva vo vašej hlave a skúste byť so sebou súcitní – takto negatívne pocity neposilňujete, ale naopak, spájate ich s upokojením, sebapodporou a vhľadom.

2.     Ďalším krokom je všímavosť k príjemným skúsenostiam a zážitkom, ktoré sú tiež určite v mozaike prítomné – a to aj počas náročných dní. Čo príjemné, upokojujúce, napĺňajúce alebo radostné ste dnes/v posledných dňoch prežili? Ako by ste si to mohli dopriať znova? Toto uvedomovanie je ako budovanie „svalu“ pre duševnú pohodu a odolnosť.

3.     Rozlišujte medzi minulými negatívnymi skúsenosťami a súčasnou realitou – je toto naozaj rovnaká  situácia, akú ste prežívali v minulosti, spolu so všetkým nepríjemným, ktoré sa vtedy odohralo? Alebo len automaticky očakávate, že sa situácia bude vyvíjať rovnako? Spochybňujte, porovnávajte – s veľkou pravdepodobnosťou zistíte, že situácia je predsa len o čosi iná a vy máte na výber, ako k nej pristúpite.

Ak ste dúfali, že v článku nájdete recept na nikdy nekončiaci euforický stav potešenia a absencie problémov – nemám ho. Za šťastie považujem stav prirodzene vyplývajúci zo sebaprijatia, z uvedomenia a prežívania všetkých svojich emócií (príjemných aj nepríjemných), zo schopnosti ustáť dni, keď slnko veľmi nesvieti, potešenia z maličkostí a kontaktu so sebou a životom tu a teraz.